Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Ak nemáš čo povedať, čuš! 

Po prečítaní tejto knihy neveriacky krútite hlavou a pýtate sa: „Akú fantáziu, do čerta, musí mať jej autor?“ Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol určite len tak ľahko nezmizne z vašej knižnice. Alebo áno?

„Nemal som sto rokov po celý život. Je to pre mňa celkom nové.“ 

Allan Karlsson má sto rokov, a čuduj sa svete, na umretie sa necíti –  i keď, povedzme si úprimne, od muža v jeho veku sa to očakáva. Nikdy nepatril k náročným ľuďom, „chcel posteľ, poriadne jedlo, niečo robiť a v pravidelných intervaloch kvapku pálenky.“ A ako to už býva, just dostal viac…

„Rozmýšľam o jednej veci,“ povedal Allan.
„Čo?“ nahnevane sa spýtal Stalin.
„Nechceli by ste si oholiť tie fúzy?“
Tým sa večera skončila, pretože tlmočník omdlel.

Láskavý humor a situácie, v ktorých sa hlavný hrdina ocitá, vás úprimne rozosmejú, lebo hoci sa o to nijakým zvláštnym spôsobom nepokúša, ocitá sa v centre udalostí, čo menia dejiny. Stretol sa s Francom, Trumanom, Mao Ce-tungom, Stalinom a Churchillom. Osobne poznal prezidentov Johnsona a de Gaulla. Prežil gulag, zachránil život Einsteinovmu nevlastnému bratovi, pôsobil ako agent CIA, Rusom prezradil návod na zostrojenie atómovej bomby, prešiel Himaláje a objavil recept, ako z kozieho mlieka vyrobiť pálenku (na tento objav bol obzvlášť hrdý). Pritiahnuté za vlasy? Na prvý pohľad možno, autor však udalosti dávkuje v stráviteľných množstvách a vy mu to zhltnete aj s navijakom.

„S nevinou je to všelijako, podľa toho, z čej perspektívy sa na to pozeráte.“

V knihe sa prelína minulosť s prítomnosťou. Storočný starček, ktorý ušiel z domova dôchodcov sa v malom mestečku stal senzáciou. Pátra po ňom polícia a investigatívni novinári. Z jeho zmiznutia má úprimnú radosť asi len sestra Alice, ktorá bola s Allanom na nože od prvej chvíle, keď sa jej opýtal, či sa „človek bez jej dovolenia môže vysrať.“

„Na dobrodružstvo nikdy nie ste starý.“ Veru nie. Ani na krádež kufra s 50 miliónmi, ani na boj so zločineckým gangom alebo skamarátenie sa so slonom. Pardon, slonicou. A dokonca nikdy nie ste starý ani na manželstvo. Allan sa ženil, keď dovŕšil 101 rokov. S Amandou sa „mali vždy o čom rozprávať a za ruky sa držali obzvlášť pevne. Kvôli rovnováhe.“

„Nič nie je večné, možno iba všeobecná hlúposť.“

Zo švédskeho originálu Hundraåringen som klev ut genom Fönstret och försvann (Pocketförlaget, Stockholm 2009) preložila Jana Melichárková.